Zostať Človekom

Politici sa ním chvália, ekonómovia ho analyzujú a médiá z neho robia symbol pokroku. Hrubý domáci produkt (HDP) je jedným z najsledovanejších ukazovateľov ekonomického úspechu krajiny. No naozaj meria HDP hodnotu krajiny? Alebo je len ilúziou, ktorá upevňuje spotrebiteľskú spoločnosť a ignoruje skutočné kvality života?

HDP rastie pri katastrofách

Hurikán zničí tisíce domov – HDP stúpne. Ropa vytečie do oceánu a spôsobí ekologickú katastrofu – HDP sa zväčší. Požiare v Austrálii zničia obrovské lesné plochy – HDP sa teší. Ako je možné, že deštrukcia, ktorú by sme logicky považovali za tragédiu, zvyšuje ekonomický výkon? Odpoveď je jednoduchá: HDP meria ekonomickú aktivitu, nie kvalitu života. Každý dolár vynaložený na rekonštrukciu, liečbu či záchranné operácie je pripočítaný k HDP, hoci v skutočnosti len kompenzuje straty.

HDP ako vojenský nástroj

Pôvod HDP siaha do predvojnového obdobia, keď sa vlády snažili zefektívniť hospodársku prípravu na potenciálny vojnový konflikt. Počas druhej svetovej vojny ho americká vláda naplno využila na plánovanie vojnového hospodárstva – čím viac sa vyrábali tanky, bomby a munícia, tým viac HDP rástlo. Tento ukazovateľ sa tak od počiatku spájal skôr s vojenskými účelmi než s komplexným rozvojom spoločnosti. Po vojne sa stal základom pre ekonomickú politiku a upevnil model spotrebiteľskej spoločnosti, ktorá sleduje predovšetkým objem produkcie, nie jej skutočný prínos pre ľudí.

Ideálny občan pre HDP: gambler s rakovinou

Ak by sme sa na spoločnosť pozerali očami HDP, ideálnym občanom by nebol zdravý, vzdelaný a šťastný človek, ale patologický gambler s rakovinou. Prečo? Pretože míňa veľa peňazí na hazard, čím zvyšuje spotrebu, a zároveň potrebuje drahú zdravotnú starostlivosť. Naopak, matka, ktorá sa stará o deti, učiteľ, ktorý vychováva novú generáciu, alebo dobrovoľník pomáhajúci bezdomovcom – tí všetci sú pre HDP takmer bezvýznamní, pretože ich činnosť často nevstupuje do oficiálnych štatistík.

USA: šampión HDP, šampión spoločenských problémov

Spojené štáty majú jedno z najvyšších HDP na osobu na svete. No zároveň vedú aj v rebríčkoch spoločenských problémov: extrémna nerovnosť, drogová epidémia, obezita, duševné choroby, bezdomovectvo. Ak by HDP bolo skutočným ukazovateľom kvality života, prečo práve táto ekonomická veľmoc zápasí s takými problémami?

Hodnotná práca? Zabudnite.

„Čím je vaše zamestnanie dôležitejšie (upratovanie, opatrovanie, vyučovanie), tým má menšiu hodnotu pre HDP,“ napísal Rutger Bregman. V našom systéme je starostlivosť o druhých podhodnotená, zatiaľ čo špekulácie na finančných trhoch generujú astronomické zisky. Aký obraz spoločnosti si HDP vlastne maľuje?

Čo robí život hodnotným?

„HDP meria všetko okrem toho, čo robí život hodnotným,“ povedal Robert Kennedy už v roku 1968. Na meranie skutočného pokroku by sme mali používať ukazovatele ako šťastie, duševné zdravie, prístup k vzdelaniu či ekologická udržateľnosť. Namiesto neustáleho naháňania rastu by sme sa mali pýtať: rast čoho vlastne chceme?

Alternatívy k HDP

Niektoré krajiny už začali hľadať alternatívy. Bhután meria hrubé národné šťastie (GNH), Nový Zéland zohľadňuje „well-being budget“, a v niektorých krajinách vznikajú indexy ekologickej udržateľnosti. Možno je čas prestať oslavovať rast HDP a začať merať to, na čom skutočne záleží: kvalitný život pre všetkých, nie len ekonomickú aktivitu.

HDP je možno najväčším podvodom moderného sveta – ukazovateľom, ktorý ignoruje životné prostredie, ignoruje ľudské šťastie a dáva prednosť číslam pred realitou. Rovnako ako v čase vojnových príprav slúžil ako nástroj ekonomického plánovania vojny, dnes slúži ako nástroj slepej produkcie a spotreby. Ak chceme budúcnosť, v ktorej má zmysel žiť, mali by sme sa prestať pýtať, ako rýchlo rastie HDP, a začať sa pýtať, ako rásť ako spoločnosť.