Zostať Človekom

Všetci to poznáme.

Ten zvláštny moment, keď si uvedomíš, že človek, ktorý ťa pred chvíľou potľapkal po pleci, o hodinu neskôr o tebe hovorí úplne inak.
Alebo keď niekto doma káže o morálke, no v práci bez zaváhania prekračuje vlastné pravidlá.

A možno si to zažil/a aj opačne.
Že si niečo nepovedal/a. Prispôsobil/a si sa. Usmial/a si sa, aj keď si cítil/a opak.

Nie preto, že by si chcel/a klamať.
Ale preto, že to bolo jednoduchšie.

Nosenie masiek je dnes normou.
Sme iní pri nadriadenom, iní pri priateľoch, iní doma.

Je to cesta najmenšieho odporu.
Ale aj cesta, ktorá nás potichu vyčerpáva.

Dá sa v tomto svete plnom „hier“ vôbec žiť autenticky?

Viacerí psychológovia tvrdia, že sa to dá. Vyžaduje si to však vedomé rozhodnutie porozumieť tomu, čo tvorí našu identitu:

• Autenticita (Pravdivosť k sebe)

Je o tom, nakoľko sa náš vonkajší prejav zhoduje s naším vnútrom (pocitmi, túžbami, presvedčením).

Je to „priznanie si vlastnej pravdy“. Keď to, čo cítime, hovoríme a žijeme, je v súlade.

Dôležité je pochopiť, že autenticita a snaha zapáčiť sa („people-pleasing“) sú v priamom rozpore. Nemôžeme byť verní sebe a zároveň neustále upravovať svoje názory tak, aby sme vyhoveli druhým.

• Integrita (Pevnosť hodnôt)

Je o tom, nakoľko sa naše činy zhodujú s naším morálnym kódexom, hodnotami.

Integrita je „nerobenie kompromisov v zásadách“. Je schopnosť zachovať si svoje hodnoty aj vtedy, keď sa nikto nepozerá – súlad medzi tým, čo si myslíme, čo hovoríme a čo robíme.

• Konzistentnosť

Ľudia pri nás vedia, na akých princípoch stojíme. Nemusia hádať, ktorú z našich „verzií“ dnes stretnú.

Keď tieto veci chýbajú, vzniká vnútorné napätie – nielen u druhých, ale aj v nás samých.
Ten tichý, nepríjemný pocit, že „niečo nesedí“.

A práve to nás vyčerpáva viac než čokoľvek iné.

Byť autentický neznamená robiť si, čo chceš

Často sa to zamieňa. Autenticita nie je:

• povedať všetko, čo nás napadne
• správať sa impulzívne
• odhaliť každú svoju slabosť

Skutočná autenticita je náročnejšia.

Je o zodpovednosti.
O schopnosti stáť si za tým, kým sme – aj keď je to nepohodlné.

Nie hlasno.
Ale konzistentne.

Prečo na tom záleží?

Autenticita a konzistentnosť nie sú len osobné cnosti. Sú základným stavebným kameňom zdravej spoločnosti.

Dôvera v rodine, v biznise aj v štáte stojí na charaktere, ktorý je pevný a čitateľný.

Keď vieme, kým ľudia okolo nás skutočne sú, mizne neustály stres z neistoty a pretvárky.

Dá sa autenticita „pestovať“?

Prof. Brené Brown, ktorá roky skúmala ľudskú zraniteľnosť, tvrdí, že cesta k sebe samému nie je o istote, ale o odvahe kráčať do neznáma. Práve tu vzniká zaujímavý paradox:

• Uvoľnenie potreby istoty:

Autentický život je vo svojej podstate nepredvídateľný.

Ak sa vzdáme spoločenských scenárov a očakávaní okolia, nemáme záruku, že nás všetci pochvália.

Strácame falošné bezpečie „masky“, ale získavame slobodu skutočnej prítomnosti.

Hoci sme vnútorne nepredvídateľní, pretože nie sme vopred naprogramovaní niekomu vyhovieť, navonok zostávame konzistentní vo svojich hodnotách.

• Výmena „zapadnutia“ za „patričnosť“:

Nesnažiť sa zapadnúť (fitting in) tým, že sa zmeníme.

Skutočná patričnosť (belonging) prichádza až vtedy, keď máme odvahu ukázať svoje pravé ja.

Ak musíme svoju tvár meniť, aby nás prijali, cena, ktorú platíme, je naša integrita.

• Výber odvahy namiesto pohodlia:

Integrita znamená vybrať si to, čo je správne, pred tým, čo je jednoduché.

Povedať pravdu, aj keď je to nepríjemné, je aktom najvyššej konzistentnosti.

• Nastavenie zdravých hraníc vo vzťahoch:

Zdravé hranice nie sú hradby, ale jasné pravidlá vlastnej integrity.

Povedať „nie“, keď to tak cítime, nie je sebeckosť, je to prevencia pred vnútorným odporom a hnevom, ktoré by skôr či neskôr každú našu masku rozbili.

• Pestovanie sebasúcitu a vďačnosti:

Aby sme boli konzistentní navonok, musíme prestať byť k sebe krutí vo vnútri.

Nosenie masiek vyžaduje príliš mnoho energie a je vyčerpávajúce.

Byť autentický je cesta k skutočnej slobode, šťastiu, radosti, láske, aj k zdravšej spoločnosti.