Zostať Človekom

Žijeme v dobe, kde sa slovo „sekta“ lepí na mierumilovné skupiny, zatiaľ čo celebrity, ktoré sa chvália okultizmom a satanizmom, oslavujeme ako ikony, nikto ich nevolá „kult“. Antikultové organizácie, ktoré by mali chrániť spoločnosť pred „nebezpečnými sektami“, si vyberajú ľahké ciele – menšinové komunity, ktoré nikomu neubližujú. A mládež? Tá je bombardovaná temnými symbolmi celebrít, ktoré podľa psychológov môžu viesť k psychickým problémom a morálnemu úpadku.

Verejné vnímanie: Keď je sekta len to, čo sa nám nehodí

Slovo „sekta“ je ako nálepka na všetko, čo je iné. Svedkovia Jehovovi, Hare Krišna, stúpenci kníh Vladimira Megreho – títo ľudia žijú podľa princípov mieru a lásky, no spoločnosť ich podozrieva z manipulácie. Naopak, celebrity ako Lady Gaga, ktorá tancuje v okultných videoklipoch, či Marina Abramović, ktorá „varí“ rituály s krvou, sú považované za géniov umenia. Absurdné, nie? Kde je logika, keď pacifisti sú hrozbou, ale satanistické symboly na Grammy sú „len show“?

Antikultové organizácie: Strážcovia morálky alebo lovci čarodejníc?

Antikultové organizácie ako niekdajšia Cult Awareness Network (CAN) v USA, európska FECRIS, francúzska UNADFI či ruská RACIRS si dávajú za cieľ varovať pred „nebezpečnými sektami“. Znie to ušľachtilo, ale ich prax pripomína stredoveké honby na čarodejnice. Vytvárajú zoznamy „siekt“, kam hádžu nielen kriminálne skupiny, ale aj neškodné komunity. Podľa sociológa Massima Introvigneho takéto zoznamy šíria „morálnu paniku“, ktorá ničí životy nevinných ľudí. Na Slovensku Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt pokračuje v tejto tradícii, kritizujúc menšinové náboženstvá, akoby boli hrozbou pre civilizáciu.

Prečo však tieto organizácie ignorujú celebrity, ktoré sa verejne hrajú so satanizmom? Lady Gaga má právnikov, mediálny vplyv a milióny fanúšikov. Svedkovia Jehovovi majú len bibliu a odhodlanie. Je ľahšie kopnúť do slabšieho, než čeliť hviezde s rozpočtom na PR. Navyše, niektoré antikultové skupiny sú spojené s tradičnými cirkvami, ktoré vidia v nových hnutiach konkurenciu. A potom je tu ruský RACIRS, ktorý pridáva do tejto frašky geopolitický rozmer.

Ruský RACIRS a jeho prepojenie s FECRIS

Ruská Asociácia centier pre štúdium náboženstiev a siekt (RACIRS) je jednou z najkontroverznejších antikultových organizácií, úzko prepojená s Ruskou pravoslávnou cirkvou a podporovaná ruskou vládou. Pod vedením Alexandra Dvorkina, pravoslávneho teológa a bývalého viceprezidenta FECRIS (2009–2021), RACIRS cieli na menšinové náboženstvá, ako sú Svedkovia Jehovovi, baptisti, scientológovia či mormóni, označujúc ich za „deštruktívne kulty“ (Bitter Winter, 2022). RACIRS je hlavným členom európskej federácie FECRIS (European Federation of Centres for Research and Information on Cults and Sects), ktorá združuje antikultové organizácie po celej Európe a je financovaná najmä francúzskou vládou (Bitter Winter, 2024). Dvorkin bol viceprezidentom FECRIS od roku 2009 do 2021 a aj po odchode z tejto pozície zostal členom jej správnej rady (Bitter Winter, 2022).

RACIRS a Dvorkin sú známi agresívnou propagandou proti náboženským menšinám, vrátane podpory represií voči nim v Rusku. Napríklad Dvorkin označil knihu Bhagavadgíta za „extrémistickú“ a Krishnu za „démona“ z pravoslávneho pohľadu (Bitter Winter, 2022). FECRIS podporoval tieto postoje, poskytujúc Dvorkinovi platformu na medzinárodných konferenciách, napriek tomu, že jeho organizácia od roku 2014 aktívne nie len že podporovala, ale vlastne i iniciovala ruskú agresiu voči Ukrajine, označujúc Ukrajincov za „nacistov“ a „satanistov“ (Bitter Winter, 2025). Až po medzinárodnom tlaku v marci 2023 FECRIS vylúčil svoje ruské pobočky, no bez verejného priznania svojej dlhoročnej podpory ich antidemokratických aktivít (Bitter Winter, 2024).

Na Ukrajine RACIRS pôsobil cez pridružené organizácie, ako je Všeukrajinské apologetické centrum na počesť Jána Zlatoústeho, ktoré založil Dvorkin (actfiles.org, 2024). Kľúčovou postavou bol Pavel Broyde, koordinátor centra a výkonný riaditeľ Východoeurópskeho dialógového centra, člena FECRIS. Tieto organizácie budovali sieť agentov na ovplyvňovanie ukrajinskej legislatívy a verejnej mienky, označujúc menšinové náboženstvá za hrozbu (actfiles.org, 2024). Irina Kremenovská a jej spoločník Svjatogor, spájaní s týmito aktivitami, sú vyšetrovaní z možného podnecovania k národnostnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ponižovania dôstojnosti a urážku náboženského cítenia a z napojenia a šírenia proruskej rétoriky RACIRS (lenta.ua).

V ČR a SR sú taktiež napojenia na túto sieť antikultových organizácií. Napr. Jakub Jahl, ktorý má za sebou viacero priestupkov a podľa svedkov v Afrike jeho dobročinná misia skončila škandalóznymi odhaleniami a zákazom vstupu do Tanzánie (kdojejahl.cz), sa vo svojich videách taktiež odvoláva na Kremenovskú a používa rétoriku RACIRS. Neuveriteľné je, že ho viaceré médiá napriek tomu citujú a pozývajú do relácií ako odborníka. Bojuje proti sektám a pritom sám založil Satanovu komunitu.

Táto sieť antikultových organizácií je ukážkou absurdity: kým RACIRS a FECRIS démonizujú neškodné skupiny, celebrity šíriace okultné symboly sú oslavované. Prepojenie s ruskou politikou a pravoslávnou cirkvou navyše naznačuje, že antikultový boj môže byť nástrojom politickej manipulácie, nie ochrany spoločnosti.

Celebrity a satanizmus: Propagácia temnoty v popkultúre

Niektoré celebrity využívajú satanistické a okultné motívy vo svojich dielach, čím normalizujú tieto symboly v popkultúre. Podľa psychológov a výskumníkov, ako je Craig Anderson, vystavenie mladých ľudí takýmto obrazom môže viesť k psychickým problémom, morálnemu relativizmu či zhoršeniu správania, najmä u zraniteľných jedincov (Anderson et al., 2010). Tu sú príklady, ako známe osobnosti propagujú satanizmus:

• Lady Gaga: Jej videoklipy, ako „Alejandro“ (2010) a „Judas“ (2011), sú presýtené okultnou symbolikou – pentagramami, obrátenými krížmi a rituálnymi obrazmi. V „Alejandro“ Gaga kombinuje náboženské a temné motívy, vrátane scén pripomínajúcich čierne omše.

• Jonas Åkerlund: Ako režisér filmu Lords of Chaos (2018), Åkerlund zobrazil nórsku blackmetalovú scénu, ktorá bola spojená so satanizmom, podpaľačstvom kostolov a vraždami. Film romantizuje postavy ako Euronymous, ktorý sám seba označoval za teistického satanistu. Åkerlund opisuje svoju fascináciu temnotou ako umeleckú, no jeho zobrazenie satanistických motívov v hudobných videoklipoch (napr. pre Madonnu či Lady Gaga) posilňuje ich príťažlivosť pre mladé publikum.

• Marina Abramović: Jej performancie, ako „Spirit Cooking“ (1996), zahŕňajú rituály s krvou, symbolmi a okultnými motívmi, ktoré vyvolali konšpiračné teórie o satanizme.

• Marilyn Manson: Ako člen Cirkvi Satanovej a priateľ Antona LaVeya, Manson vo svojich textoch a vystúpeniach (napr. album Antichrist Superstar, 1996) otvorene využíva satanistické symboly, ako pentagramy, číslo 666 a antikresťanské motívy. V knihe The Long Hard Road Out of Hell (1998) opisuje svoju fascináciu satanizmom ako oslavu rebélie, čím posilňuje jeho príťažlivosť pre mladých.

• Anton Szandor LaVey: Zakladateľ Cirkvi Satanovej a autor Satanskej biblie (1969) vytvoril moderný satanizmus ako filozofiu individualizmu. Jeho diela, obsahujúce rituály a symboly ako pentagram Baphometa, inšpirovali popkultúru, vrátane hudobníkov ako Manson. LaVey verejne hlásal, že Satan je symbol revolty proti tradičným normám.

Podľa výskumníkov, ako je Anderson a kol. (2010), médiá s násilnými a rebelskými motívmi podporujú u zraniteľných jedincov agresívne správanie a odcudzenie. Tieto vplyvy sú obzvlášť nebezpečné v kombinácii s glorifikáciou celebrít, ktoré satanizmus prezentujú ako „cool“.

Satanizmus ako náboženstvo: Rozsah a morálne podkopávanie

Satanizmus, ako ho definoval Anton LaVey, nie je uctievaním diabla, ale filozofiou individualizmu a hedonizmu. Satanova biblia (1969) hlása princípy ako „Rob, čo chceš, to je celý zákon“ a odmieta tradičné morálne normy, vrátane Desatora Božích prikázaní. Napríklad prikázanie „Nezabiješ“ je nahradené LaVeyovou ideou „Ak ti niekto ublíži, znič ho“, a „Miluj blížneho svojho“ je nahradené sebeckým „Miluj seba“. Tieto princípy podkopávajú univerzálne morálne hodnoty, ktoré Desatoro predstavuje – lásku, spravodlivosť, rešpekt.

Rozsah satanizmu je obmedzený. Cirkev Satanova má odhadom len pár tisíc členov po celom svete. Väčší vplyv má populárny satanizmus, ktorý presakuje cez popkultúru – videoklipy, filmy, módu. Symboly ako pentagram či „666“ sú všade, od tričiek po Instagram. Tento „satanizmus light“ nemusí byť organizovaným náboženstvom, ale normalizuje rebelovanie proti tradičným hodnotám. Keď sa mladí stretávajú s týmito symbolmi bez kritického myslenia, môžu skĺznuť k nihilizmu alebo extrémom.

Polemika: Je satanizmus naozaj náboženstvo, alebo len marketingový trik? LaVey sám priznal, že jeho Cirkev bola čiastočne divadlom na šokovanie spoločnosti. No aj toto divadlo má dôsledky – podkopáva morálne základy, ktoré držia spoločnosť pohromade. A absurdné je, že kým antikultové organizácie ako RACIRS a FECRIS lovia „sekty“ pre ich „odlišnosť“, tento kultúrny satanizmus, šírený celebritami, im uniká. Prečo? Lebo je príliš mainstreamový.

Mierumilovnosť a neškodnosť náboženských skupín

Na rozdiel od celebrít, ktoré inšpirujú k rebélii, sú niektoré náboženské skupiny označované za „sekty“, hoci ich učenie je o mieri. Pozrime sa na príklady:

Svedkovia Jehovovi

Svedkovia Jehovovi odmietajú vojnu, čo ich v nacistickom Nemecku stálo životy – nosili fialové trojuholníky v táboroch. Ich kazateľská činnosť je o šírení lásky, no napriek tomu sú obviňovaní z manipulácie. Príklad: Vera čelila agresívnemu susedovi, no jej pokojná reakcia si získala rešpekt polície. Absurdné, že takíto ľudia sú „hrozbou“, zatiaľ čo Manson je „umelcom“.

Hare Krišna

Hare Krišna žijú jednoducho, jedia vegetariánsky a rozdávajú jedlo chudobným cez program „Food for Life“, ktorý kŕmi milióny ľudí ročne. Ich spevy a odev môžu byť „divné“, ale ich filozofia je o láske k Bohu. A predsa ich antikultové skupiny sledujú, akoby boli teroristi. Kde je logika?

Štetininova škola

Škola Michaila Štetininova v Rusku učila deti kreativite a harmónii s prírodou. Žiadne drogy, žiadne násilie – len alternatívny prístup. Napriek tomu ju niektorí označujú za „ezoterickú sektu“. Nie je absurdné, že škola, ktorá vychováva uvedomelých ľudí, je podozrivá, ale Åkerlundove filmy o satanistických motívoch sú „kultové“?

Stúpenci kníh Vladimira Megreho

Stúpenci kníh Vladimira Megreho, inšpirovaní jeho dielami o harmónii s prírodou, žijú ekologicky a sebestačne. Nemajú vodcu ani hierarchiu, len vieru v prírodu. Napriek tomu sú obviňovaní z utopizmu. Prečo? Lebo sú iní. A to je v našej spoločnosti najväčší zločin.

Prečo tento chaos?

Spoločnosť oslavuje celebrity, ktoré flirtujú so satanizmom, lebo sú „cool“. Ich vplyv na mládež – podporovaný okultnými symbolmi a nihilistickými posolstvami – sa prehliada, lebo prinášajú peniaze. Antikultové organizácie ako RACIRS a FECRIS si vyberajú slabé ciele, ako sú náboženské menšiny, lebo je to bezpečné. Médiá zveličujú „nebezpečenstvo siekt“, no ignorujú temné posolstvá v popkultúre. A keď sa k tomu pridá geopolitický vplyv Ruska cez RACIRS, celé to pripomína orwellovskú frašku, kde pravda je len to, čo vyhovuje moci.

Naša spoločnosť je zrkadlom absurdity. Svedkovia Jehovovi, Hare Krišna či stúpenci kníh Vladimira Megreho žijú pre mier, no sú terčom antikultových krížových výprav. Celebrity ako Lady Gaga či Marilyn Manson šíria okultné symboly, ktoré psychológovia označujú za riziko pre mladých, no dostávajú standing ovation. Satanizmus, či už ako náboženstvo alebo popkultúrny fenomén, podkopáva morálne hodnoty, no nikto ho nerieši, lebo je „in“. A antikultové organizácie ako RACIRS a FECRIS, namiesto boja proti skutočným hrozbám, slúžia ako nástroje politických záujmov. Je čas prestať súdiť podľa nálepiek a pozrieť sa na skutky. Alebo budeme naďalej tlieskať hviezdam, kým naša mládež blúdi v temnote?

Zdroje:

• Anderson, C. A., et al. (2003). „The Influence of Media Violence on Youth“, Psychological Science in the Public Interest. https://doi.org/10.1111/j.1529-1006.2003.pspi_1433.x

• Bitter Winter (2022, 26. apríl). „Sympathy for the Devil: The Anti-Cult Federation FECRIS, China, and Russia“. https://bitterwinter.org/5-fecriss-support-religious-repression-in-russia/ 

• Bitter Winter (2024, 22. apríl). „Russia and FECRIS: When a Picture Is Worth a Thousand Words“. https://bitterwinter.org/russia-and-fecris-when-a-picture-is-worth-a-thousand-words/

• Bitter Winter (2025, 11. apríl). „When Dvorkin Called FECRIS ‘Cowards and Racists’“. https://bitterwinter.org/when-dvorkin-called-fecris-cowards-and-racists/

• actfiles.org (2024, 14. október). „Europe, Open Your Eyes if You Don’t Want War“. https://actfiles.org/2024/10/14/europe-open-your-eyes-if-you-dont-want-war/

• Lenta.ua (2025, 17. apríl). „Мова ворожнечі — це теж зброя: проти двох громадян України відкрито кримінальне провадження“. https://lenta.ua/mova-vorozhnechi-tse-tezh-zbroya-proti-dvoh-gromadyan-ukrayini-vidkrito-kriminalne-provadzhennya-174553/ 

• kdojejahl.cz