Aj v modernej dobe zostáva genocída a systematické vyhladzovanie celých národov smutnou realitou. Ako je to možné? Neurovedec David Eagleman ponúka presvedčivé vysvetlenie: pri dehumanizácii sa oblasti mozgu zodpovedné za empatiu – schopnosť cítiť bolesť druhých – v podstate vypínajú.
Neuroveda za dehumanizáciou
V zaujímavom experimente účastníci pozorovali ruky, do ktorých sa pichalo injekčnou striekačkou. Mozgové skeny ukázali, že aktivita v „matrici bolesti“ mozgu bola silnejšia, keď bola ruka označená ako patriaca k rovnakému náboženstvu ako účastník. Naopak, keď bola ruka spájaná s iným náboženstvom, táto empatická aktivita bola oslabená.
Tento jav naznačuje, že už aj jednoduché označenie skupiny dokáže ovplyvniť neurónové procesy zodpovedné za empatiu. Keď vnímame niekoho ako člena „našej“ skupiny, mozog reaguje výraznejšie. Naopak, pri „cudzej“ skupine sa táto aktivita oslabuje. Znepokojujúce je, že hoci emocionálna empatia počas dehumanizácie slabne, racionálne časti mozgu – tie, ktoré zodpovedajú za logiku, pamäť a plánovanie – zostávajú plne funkčné. To vysvetľuje, ako sa do dehumanizácie môžu zapojiť vysoko inteligentní ľudia, napríklad pri navrhovaní zbraní či práci odborníkov v koncentračných táboroch.
Dá sa dehumanizácia zvrátiť?
Dobrá správa je, že podľa Eaglemana je náš mozog flexibilný a dehumanizáciu je možné zvrátiť. Kľúčom je pestovanie empatie a odstraňovanie bariér rozdelenia. Tu sú niektoré stratégie:
1. Podpora osobných kontaktov
Priamy kontakt s ľuďmi z rôznych spoločenských, etnických, náboženských či politických skupín pomáha ľudí humanizovať. Výskumy ukazujú, že osobné stretnutia nám umožňujú vnímať členov „cudzích“ skupín ako jednotlivcov s vlastnými príbehmi, nie ako abstraktných nepriateľov.
2. Čítanie a sledovanie rozmanitých príbehov
Knihy, filmy a dokumenty o rôznych kultúrach ponúkajú pohľad na životy, emócie a hodnoty iných ľudí. Tieto príbehy pomáhajú búrať stereotypy a podporujú porozumenie.
3. Kultúrna výmena a cestovanie
Osobná skúsenosť s rôznymi kultúrami – či už cez cestovanie, kultúrne podujatia alebo otvorenosť voči novým perspektívam – môže pomôcť odstrániť predsudky a budovať mosty.
4. Podpora kritického myslenia
Podpora schopnosti kriticky analyzovať vlastné názory a mediálne naratívy môže znižovať manipuláciu a polarizáciu spoločnosti. Otázky ako „Odkiaľ pochádza môj názor na túto skupinu?“ alebo „Mám dôkazy, že sú takí, ako si myslím?“ môžu narušiť zakorenené predsudky.
5. Riešenie predsudkov prostredníctvom tréningu
Kognitívne a behaviorálne tréningy môžu jednotlivcom pomôcť rozpoznať a zmeniť automatické stereotypy, čím sa ľudia učia vnímať ostatných ako jedinečné osoby.
6. Rozpoznávanie mechanizmov dehumanizácie
Dehumanizácia často spočíva v redukcii ostatných na symboly alebo karikatúry. Naučiť sa tieto myšlienkové vzorce identifikovať a zastaviť ich včas je zásadné.
7. Precvičovanie všímavosti (mindfulness)
Cvičenia na rozvoj všímavosti pomáhajú uvedomovať si automatické reakcie a predsudky. Väčšia sebareflexia nám umožňuje reagovať s väčšou láskavosťou a kontrolou.
8. Práca s emóciami
Strach alebo hnev voči iným skupinám môžu podnecovať dehumanizáciu. Naučiť sa tieto emócie spracovať zdravým spôsobom môže zmierniť negatívne impulzy.
9. Podpora rozmanitosti v médiách
Pozitívne a rôznorodé zastúpenie rôznych skupín v médiách dokáže znižovať predsudky a ukazovať ľudskosť členov týchto skupín.
10. Zameranie na spoločné hodnoty
Namiesto zdôrazňovania rozdielov medzi skupinami sa môžeme sústrediť na to, čo nás spája – napríklad na ľudské práva či základné hodnoty ako spravodlivosť a rovnosť. Budovanie kolektívnej identity zahŕňajúcej všetkých ľudí môže prekonať rozdiely.
11. Spolupráca na spoločných cieľoch
Psychologické výskumy ukazujú, že spolupráca rôznych skupín na dosahovaní spoločného cieľa znižuje napätie a podporuje pozitívne vzťahy.
Ak tieto stratégie vedome využijeme, môžeme preprogramovať naše mysle tak, aby odolávali dehumanizácii, a budovať inkluzívnejšiu a súcitnejšiu spoločnosť. Schopnosť empatie a zjednotenia je v nás – je na nás, aby sme ju rozvíjali.
Možno je problém aj v tom,že hovoriť o... ...
Celá debata | RSS tejto debaty